S pojmom sociálne vylúčenie sa stretávame dennodenne v rôznych podobách prejavujúcich sa v spoločenskom živote.
Čo vlastne znamená sociálne vylúčenie? Definícií je určite mnoho, ale najjednoduchšie je možno charakterizovať tento pojem ako: proces, v ktorom dochádza ku klesajúcej tendencii k prístupe a participácii v spoločnosti.
Na spoločenskej úrovni je sociálne vylúčenie odrazom nedostatočnej sociálnej súdržnosti a integrácie. Na individuálnej úrovni reflektuje neschopnosť uplatnenia sa v spoločenských aktivitách a participácie v spoločenských vzťahoch (Silver, Miller, 2003). Význam sociálneho vylúčenia ďalej odkazuje na ďalšie dva pojmy, a to sociálnu exklúziu, marginalizáciu či nedostatočnú integráciu, pričom smeruje k právu na dôstojnú životnú úroveň.
Sociálne vylúčenie a chudoba nie sú dva totožné pojmy.
Medzi sociálnym vylúčením a chudobou vidíme jeden zásadný rozdiel.
Chudoba môže viesť k sociálnemu vylúčeniu, takisto naopak sociálne vylúčenie môže viesť k chudobe.
Napríklad i bohatí členovia spoločnosti môžu spadať do skupiny vylúčených. Sociálne vylúčenie teda nemusí byť len otázkou nedostatku materiálnych zdrojov, aj keď v našej spoločnosti ide v tejto súvislosti o zriedkavý názor. Sociálne vylúčenie možno považovať za multi-dimenzionálny jav, ktorý je kombináciou viacerých faktorov vyplývajúcich z hospodársko-sociálneho charakteru danej krajiny. Práve kumuláciou osobných problémov dochádza k rezonancii samotného problému vedúceho k pocitom nepotrebnosti, odmietaniu či deprivácii.
Existencia týchto osôb je natoľko ohrozená, že v súčasných dynamických podmienkach dochádza skôr k prehlbovaniu ich problémového stavu ako k samotnej náprave. Kritici často poukazujú na nedostatok teórie, ktorá určuje príčiny a dôsledky vylúčenia. Druhá strana kritikov vedie zasa rozpory myšlienkovej kritiky súvisiacej s pojmom sociálneho vylúčenia. Mareš (2000, s. 292) konštatuje, že „k sociálnej exklúzii paradoxne mnohokrát prispieva i sociálna politika svojou tendenciou koncentrovať chudobných (sociálne bývanie, rekvalifikačné kurzy pre nezamestnaných ap.) a vytvára tak homogénne prostredie, v ktorom absentujú ľudia schopní byť príkladom životných stratégií čeliacich vylúčeniu. I komunálna politika v snahe riešiť niektoré problémy, volí často mechanizmy exklúzie, a ani si neuvedomuje, že tým generuje nové a možno i závažnejšie problémy“.
Nesmieme dovoliť, aby čo i len jeden ľudský život vyhasol kvôli našej nevšímavosti. Ľudia bez domova potrebujú našu pomoc, aby sa mohli opäť zaradiť do života. Čo sme pre to ochotní urobiť?
( zdroj: Jusko a Baková - Bezdomovectvo )